Čudné popoludnie dr. Zvonka Burkeho
Sen svätojánskej noci
Pred odchodom na odpočinok

 

Marián Zednikovič

(podľa knihy Zuzany Bakošovej Hlavenkovej Kolotoč herectva)

Marián ZednikovičMarián Zednikovič, jedna zo zakladajúcich osobností Divadla Astorka Korzo´90, spájal to dobré z tradície Štúdia Novej scény - dedičstvo výnimočného herectva vyrastajúceho zo školy režiséra Vladimíra Strniska a trnavskej školy Juraja Nvotu. Začínal v trnavskom DPDM, kde prišiel po absolutóriu herectva na DF VŠMU. Strávil v tejto činohre 6 rokov (1974 - 1980) a stal sa veľmi rýchlo výraznou profilovou osobnosťou, predstaviteľom expresívneho herectva, ktoré si kládlo nároky na obsažnosť, vážnosť výpovede, ale aj na komiku svojich spontánnych kreácií, na ich hravosť a esprit aj vtip. Na Novej scéne v Bratislave, predovšetkým vplyvom spolupráce s režisérom Vladimírom Strniskom získalo jeho osobnostné herectvo definitívne rozmery veľkých dramatických postáv (Glumov, La Roche, Jaša, Tartuffe) a tragigroteskných vízií dobových deformácií prejavujúcich sa ako parodizácia humánného základu ľudskej bytosti deformovanej a degradovanej vzťahmi a spoločnosťou. Jeho komický a dramatický talent sa rozvíjal neskôr ešte výraznejšie v Divadle Astorka Korzo´90, kde vytvoril nezabudnuteľného Le Breta v Cyranovi, Vinca v Slobodovom Armagedone na Grbe, Lucifera v Macoche, Uja Váňu v rovnomennej Čechovovej hre, Tóna Brtka v Obchode na korze, či spisovateľa Šalimova v Polákovej parafráze Letných hostí.
otvorenie divadlaMarián Zednikovič Najsilnejší bol Marián Zednikovič v postavách, kde stret tragiky a grotesknosti násobil v ozvláštnenej dvojlomnosti postavy, ktorá divákov oslovovala hlbokým poznaním a schopnosťou viesť dôrazy na najpodstatnejšie významy charakteru a príbehu. Smiešnosmutnosť a jej metamorfózy boli pre Zednikoviča čímsi samozrejmým. Aj preto vedel osloviť nielen náročného diváka klasiky, ale rovnako dobre aj deti. Skvelá tajomná premenlivosť herectva, dynamika tajomstva a rytmus záhadnosti robia z neho javiskového virtuóza pohyblivých významov a postojov., Zednikovič bol spolu s komikmi z Dnk jeden z prvých hercov, ktorí mali v rozkmite svojho talentu rovnako dôverný vzťah ku klauniáde a tragigroteske ako k dramatickej vážnosti. Mal to šťastie, že aj divák obidve odvrátené strany prijímal ako spontánny výraz jeho talentu. Ako herecký výraz osobnosti v polyfónnej skratke.


Fotografie v texte: S Petrom Šimunom a Luďkom Citellom na vernisáži výstavy Rudo Sloboda a Astorka v Prahe. S prezidentom Václavom Havlom počas predstavenia Ujo Váňa. S Ľubom Gregorom pri prijatí mena Astoka podľa budovy Astória na Suchom mýte

Fotografie z inscenácii: N. V. Ostrovskij: Les, M. Gorkij - R. Polák Play Gorkiy alebo Letní hostia, V. Havel Vyrozumenie