Sen svätojánskej noci
Čudné popoludnie dr. Zvonka Burkeho
Pred odchodom na odpočinok

 

Peter Pavlac: Červená princezná

Zita Furková majstrovsky zobrazuje príbeh svojráznej a nevyspytateľnej krásky, ktorá mohla mať všetko na svete - majetok, lásku, moc - ale skončila sama, na protialkoholickej klinike. Sled groteskných a tragikomických epizód z neuveriteľne bohatého života Galiny, ktorú spovedá reportér vo výbornom podaní Mariána Labudu ml. a jeho tajomná krásna "asistentka" (Kristína Turjanová / Petra Vajdová).

  • Za bravúrne vytvorenie postavy Galiny získala Zita Furková Výročnú cenu SLF 2009 a nominovali ju medzi tri najlepšie ženské herecké výkony sezóny 2008/2009.
  • Zita Furková je aj nositeľkou prestížnej Ceny Samuela Zlochu, ktorú udeľuje BSK.
Peter Pavlac: Červená princezná

princezna.flv

 

  • Dramaturgia: Zuzana Bakošová - Hlavenková
  • Scéna: Erika Gadušová
  • Kostýmy: Jana Hurtigová
  • Hudba: Silvia Michalidesová
  • Veľkoplošná fotografia: Andrej Balco
  • Réžia: Patrik Lančarič

Osoby a obsadenie:

  • Galina: Zita Furková
  • Gaľa Filipovna: Kristína Turjanová / Petra Vajdová
  • Oleg: Marián Labuda, ml.

Peter Pavlac stavia svoj príbeh zdanlivo jednoducho. Ako návštevu nechceného hosťa v dome jeho majiteľky. Návštevník nástojí na tom, že bude nakrúcať filmový dokument o živote istej čudesnej zvláštnej ženy, o ktorej sa zdanlivo veľa i malo vie, ale ktorej osud je čímsi signifikantný, vypovedavajúci o mašinérii moci a údeloch mocných a ich potomkoch, čo žili dlho ukrytí v zavetri nedotknuteľnosti, až sa napokon sami stali sústami novodobých žralokov, ktorí sa nezastavia, ani pred psychickým či fyzickým terorom, presne tak, ako ich predchodcovia.

Teror neslobody bol terorom života v klietke, pristrihovania krídel, vymývania mozgov, permanentného poníženia osobnosti a jej premenou na zlomene indivíduum otupene intenzívnym stresom bezmocnosti. Aj Galina sa môže rozhodnúť, ale jej nalomená a rozkladajúca sa osobnosť už nebojuje, ale necháva sa požierať vlastnou nemohúcnosťou a vlastnou minulosťou, ktorej sa nechce a nevie vzdať. Môžeme ju vnímať ako produkt doby alebo ako ľudskú bytosť, ktorej údel je navýsosť nezávideniahodný. A predsa vzbudzuje nelichotivé priehrštie pohŕdania, či odporu. Zaslúži si vôbec našu pozornosť? Na to sa pokúša neodpovedať, ale spytovať sa autor a team tvorcov. Aké svedectvo nesie pre nás tento ľudský údel „rovnejšej" medzi rovnými, ako znie dnes už zaužívané klišé.

Nakoľko nám môže priblíženie sa osudov minulosti priniesť úľavu katarzných momentov, úľavu z dotyku so zlom, ktoré už nemá svoju pôvodnú silu. Dotyk ožiarenia minulosti je aj introspekciou do nás, do toho bremena, ktoré si nesieme pod názvom pamäť minulosti.

A možno o tuto očistu v dotykoch s minulosťou ide, nie porozumieť jej, nie pochopiť ju, ale premietnuť si jej dotyk znovu v rovnakej intenzite a sile, nechať jej zvrátenosť na nás pôsobiť, hoci len v náznakoch. A to nám dá azda silu rozoznať príznaky našej doby, ktoré chvíľami opúzdrujú plíživý návrat prvkov totality. Takže ide o memento. To je pravý dôvod inscenovania tejto témy. Nič viac a nič menej.

Zuzana Bakošova-Hlavenková


V roku 1992 bol natočený výnimočný dokument, ktorý mapoval súčasný i minulý bizarný a dramatický život dcéry sovietskeho komunistického pohlavára Leonida Iljiča Brežneva, Galiny Brežnevovej, jediný film, v ktorom dobrovoľne osobne vystupovala. Dokument končil vetou: „Ešte sa k nej vrátime". K očakávanému pokračovaniu však nikdy nedošlo, z príčin, ktoré naozaj môžeme len hádať. Pár rokov po jeho natočení totiž definitívne skončila na protialkoholickom oddelení jednej moskovskej nemocnice.
Hra Petra Pavlaca stavia na fiktívnej situácii (nie však nemožnej), v ktorej dva roky po zverejnení spomínaného dokumentu (1994) oslovuje Galinu mladý ambiciózny tvorca Oleg, aby dokončil, čo pred ním začal niekto iný. Dohodne si preto s Galinou stretnutie v jej dači, kde však náhodou narazí aj na mladé dievča, Gaľu, ktorá tam chodí prespávať, pretože uteká z domu pred akousi nikdy nekončiacou rodinnou kliatbou, ale najmä sama pred sebou a svojou neschopnosťou zmieriť sa s tým, že jej detstvo bolo vybudované na vyprázdnených ideáloch. Gaľa presvedčí Olega, aby ju označil za svoju asistentku. Od tohto momentu sa spustí stroj, ktorý každého zúčastneného ženie do priepasti vlastnej minulosti, Galina odhaľuje tajomstvá svojich troch nepodarených manželstiev a ďalších desiatok milostných avantúr, odhaľuje však predovšetkým svoju zvláštnu bezbrannosť, ktorú už roky zalieva alkoholom. Odhaľuje úteky, odhaľuje hĺbku podivnej osudovej tragédie ženy, ktorej najväčšou vinou bolo, že sa narodila ako Brežnevova dcéra. Prostredníctvom protagonistky hlavnej postavy hry, Zity Furkovej, a jej zrelého majstrovského herectva odhalíme komplikovanú ženu v jej slabých chvíľkach i zábleskoch niekdajšej "slávy".

Peter Pavlac


Autor divadelnej predlohy je súčasný slovenský dramatik a spisovateľ Peter Pavlac.

Absolvoval odbor divadelná réžia a dramaturgia na Činohernej a bábkarskej fakulte VŠMU v Bratislave, kde pôsobí ako pedagóg na Katedre réžie a dramaturgie a venuje sa otázkam analýzy dramatického textu. Od roku 2000 pracuje v Činohre Slovenského národného divadla ako dramaturg. Externe spolupracuje s viacerými profesionálnymi divadlami doma i v zahraničí a podieľal sa na medzinárodných európskych projektoch v rámci European Theatre Convention. Venuje sa dramaturgii, adaptácii prozaických textov, píše divadelné hry a v roku 2001 vydal zbierku poviedok Hra na smiech, ktorá bola ocenená prémiou Slovenského literárneho fondu. Mnohé z jeho divadelných hier či adaptácií sa realizovali v slovenských divadlách.
Pre mladú generáciu je odkrytie nedávnych, no im vzdialených dejín, podnetným kľúčom k mnohým študijným predmetom. Inscenácia sa tak stane pre mnohých žiakov stredných škol a vysokých škôl cenným a zaujímavým doplnkom učebnej látky.

 

Foto: Andrej Balco